Dozorca detskej osady na Myjave.
Odpoveď k číslu 5983/ I. A - 3,-26
zo dňa 9 červenca 1926
Slávnému
Ministerstvu sociálnej pečlivosti
v P r a h e.
S udivením som čítal, čo
zdelil Vášmu ministerstvu pán ev. biskup Sámuel Zoch o dohodnutí medzi p. Valáškom
a mňou. Veď já som ani s jednim s týchto dvoch pánov nikdy o dozoru ďeti nejednal.
Čo sa veci samej týka, treba
uvážiť, že dozor tunajších deti znamená prácu dvojakú. Jedna sa koná v mieste:
prijať transport, rozdať opatrovničkám deti, rozdať šaty, spísať rozličné
výkazy, korešpondovať s detským domovom atd.
Druhá práca je navštevovať deti
po kopaniciach, kde sú až na 90 % umiestnené.
Týto dve práce konať nemôže
jeden ani vtedy, keď by nemal iného zamestnania. Práce týto preto - za súhlasu
detského domova - som rozdelil už pred rokom tak, že v mieste odbavujem agendu sám a
na kopaniciach navštevuje ďeti tunajší r. kat. organista, ktorý ich zároveň
vyučuje v kopanických školách r. kat. náboženstvu a na túto prácu vystačí,
lebo iného zamestnania nemá. Honorujem ho za to 1400 Kč. a štát 1000 Kč. ročite.
Toto rozdelenie bolo potrebné,
iné rozdelenie, také, ako si to p. Valášek praje, bolo by zbytočné a škodlivé.
1. Zbytočné, lebo na prácu v
mieste stačí jeden a netreba priberať zamestnanca, ktorý by nemohol konať, na čo sa
podujíma. Veď p. Valášek v mojej prítomnosti vzdal sa členstva vo výbore
Červeného kríža s tým, že on nemá na to času. Tým menej by mohol riadne
navštevovať deti na kopaniciach. To by neznieslo jeho pohodlie a zamestnanie. Je pravda
že mesačne raz, dva volaju ho ako kňaza na kopanice, ale tým by ešte všetky ďeti
navštevované neboly.
2. Aj škodlivé by bolo zpomenuté
rozdelenie. Kým by sa ľudia tomu naučili, že z jedných kopaníc ta, z iných inde
majú chodiť v tej istej záležitosti, čo tu neni vo zvyku - bolo by zmätku dosť.
Dajme tomu: prinde transport pre
p.Valáška - ako obyčajne v stredu. Vtedy je tu trch, ľudy z kopaníc mnoho. Ľudia
čakajú na auto. Ďeti rozoberu, idu s nimi na faru. Kdo by tomu mohol zabrániť, aby
opatrovníčky moje nepobraly ďeti určené pre p. Valáška a opačne. Načo robiť
také nepokoje?
Stáva sa, že niektorú
opatrovničku treba vylúčiť.
Či by takáto nemohla ísť k
druhému dozorcovi, aby si žiadala dieťa hádam pod falošným domovým číslom?
Nateraz je na Myjave asi 600 deti a
tým je ona zaplnená. Ľudia by si raďi nabrali aj po troch štyroch. No netreba im
dávať, lebo horšie by ich opatrovali. Hlásia sa obce u Trenčína, aby bola u nich
zriadená kolonia. Keď by sa Myjava poďelila, hladel by každý dozorca čím viac ďeti
umiestniť aj nad spomenutý počet.
A bolo by to ďeťom
prospešnejšie?
A načo zbytočne množiť prácu
detskému domovu tým, že sa priberá nový dozorca, ktorého netreba?
K týmto - vecným dôvodom
dovolujem si pridať aj osobné. Slúžim vašej veci už 6 rok; ráčite byť so mnou
spokojní. Ušetrite ma, prosím Vás, toho, aby som sa ja následkom podelenia osady s p.
Valáškom stále stýkať mal. Je to človek málo snášanlivý a proti mňe zaujatý. S
druhým p. ev. farárom stále spolu účinkujem v Matici Slov. a iných spolkoch, p.
Valáškovi ale vyhýbam.
Čo by ste na to povedali, keď by
sa ozvala cirkevná vrchnosť v Trnave a žiadala by tiež z náboženských príčin
vydať deti katolické dozoru katolických farárov na Brezovej, na Turej Lúke, v Starej
Turej, v Krajnom, vo Vrbovom.
Konečne mohlo by sa p.Valáškovi
ponúknuť, aby navštevoval ďeti na kopaniciach, prevzal túto čiastku agendy, ak
reflektuje na skromný honorár chudobného organistu; úloha, ktorú by on i tak
neprijal.
Na Myjave, dňa 27 júla 1926.