 |
 Series
parochiarum et cleri Archidioecesis Strigoniensis
(ad anno 1919)
et
Administrationis Apostolicae Tyrnaviensis, posteā Archidioecesis
Tyrnaviensis, postrēmō Bratislaviensis-Tyrnaviensis Archidioecesis et
nunc Archidioecesis Bratislaviensis.V roku 1894 vyšla publikácia
"Series parochiarum et parochum Archidioecesis
Strigoniensis", zostavená Ľudovítom Némethym, obsahujúca zoznam kňazov a
farností vtedajšej ostrihomskej arcidiecézy od najstarších čias. Odvtedy už zrejme
taký komplexný zoznam nevznikol.
Toto dielo sa usiluje na uvedený zoznam z roku 1894 nadviazať, zaznamenajúc
údaje o farnostiach a kňazoch, pôsobiacich na území Trnavskej
apoštolskej administratúry, neskôr Bratislavsko-Trnavskej
arcidiecézy. a od roku 2008 na území novozriadenej Bratislavskej
arcidiecézy. Zoznam stále ešte nie je kompletný (zvlášť obdobia
1895-1948; 1948-1978 a 1978-1995). Ak poznáte údaje, ktoré tu
chýbajú alebo sú nesprávne uvedené, pošlite mi, prosím, informáciu e-mailom. Ďakujem.
Ostrihomská arcidiecéza
(Trnavský vikariát) = do roku 1919
(1922)
Trnavská apoštolská administratúra = 1922-1977
Trnavská arcidiecéza = 1978-1995 (bez územnej zmeny)
Bratislavsko-Trnavská arcidiecéza = 1995-2008 (bez
územnej zmeny)
Bratislavská arcidiecéza = od roku 2008 |
Farnosti:
farnosti do r.2008
farnosti Bratislavskej
arcidiecézy
Vysvetlivky
Pramene
História
Zoznam biskupov
Dekanáty:
r.1894 r.1933/48 od 1952 do 1999 1999-2008 rozdelenie
(14.2.2008) Bratisl.arcidiecéza
(od r.2008)
Kňazi podľa abecedy:
A-Á B
C-Č
D-Ď-DZ-DŽ
E-É-F G
H-CH
I-Í-J K
L-Ľ
M
N-Ň
O-Ó-Ö P
R S-Š
T-Ť
U-Ú-Ü
V-W
Z
Pracovné zoznamy:
Farnosti Ostrihomskej arcidiecézy, nachádzajúce sa na území
dnešného Maďarska, s menami farárov z roku 1894
Kňazi, ktorí zomreli v období
rokov 1894-1919
Kňazi Ostrihomskej arcidiecézy,
vyskytujúci sa v rokoch 1894-1919
PREHLÁSENIE OHĽADOM OSOBNÝCH ÚDAJOV:
Tento zoznam je súkromným dielom a údaje v ňom sú zozbierané na študijné a
historiografické účely. Preto na základe stanoviska Úradu na ochranu osobných
údajov SR zo dňa 13.7.2018 sa na toto dielo, ako záujmovú činnosť fyzickej osoby,
predpisy zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov nevzťahujú.
Tvorba tohto zoznamu je moja osobná aktivita, ktorú vykonávam vo svojom voľnom
čase, a preto s ňou nič nemá ani môj zamestnávateľ, ani farnosť, v ktorej
pôsobím.
Zoznam obsahuje predovšetkým údaje o kňazskom pôsobení, čiže verejnej
činnosti uvedených osôb. Dátum narodenia je použitý z dôvodu, aby sa predišlo
zámene osôb kňazov rovnakého mena. Pokiaľ má niektorý žijúci kňaz pocit, že
uvedenie nejakého údaja súkromného charakteru mu spôsobuje problémy, môže ma v
danej záležitosti kontaktovať e-mailom.
Obežníky ostrihomskej arcidiecézy od r.1850
Schematizmy ostrihomskej arcidiecézy z rokov (1647)
1763 -
1918, (po vied.arbitráži:
1940,
1941,
1943,
1945)
Schematizmus 1822
Schematizmus 1836
Schematizmus 1840
Schematizmus 1841
Schematizmus 1850
Schematizmus 1869
Schematizmus 1875
Schematizmus 1879
Schematizmus 1882
Schematizmus 1896
Schematizmus 1903
Schematizmus 1906
Schematizmus 1911
Schematizmus 1912
Schematizmus 1914
Schematizmus 1917
Schematizmus 1918
Pramene:
- Series Parochiarum et Parochum Archi-Dioecesis Strigoniensis; Strigonii
1894.
- Supplementum necrologii sacerdotum Archi-dioeceseos Strigoniensis a.1889
concinnati ad finem usque a.1900 inclusive continuatum; Strigonii 1903.
- Schematismus Administrationis Apostolicae Tyrnaviensis; Trnava 1944.
- Schematismus Administrationis Apostolicae Tyrnaviensis; Trnava 1948.
- Schematizmus slovenských katolíckych diecéz;
Trnava 1978.
- Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 1995;
Trnava 1995.
- Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2000;
Trnava 2000.
- Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2001;
Trnava 2001.
- Schematizmus Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy 2004; Bratislava 2004.
- Litterae circulares ordinariatus Tyrnaviensis; 1948; 1949 Nr.1-7.
- Acta curiae archiepiscopalis Tyrnaviensis; Anno 1995
- Acta curiae archiepiscopalis Bratislaviensis-Tyrnaviensis; Anno 1995 -
2008
Pramene dielčích informácií:
- Svätovojtešské zvesti; 1950, č.3.
- Vlastivedný slovník obcí na Slovensku; 1-3 zv.;
Bratislava 1977 (zo slovníka sú prevzaté len niektoré historické názvy obcí,
zvlášť vtedy, ak ich je tam uvedených veľa a podobných).
- Web-stránky jednotlivých farností, RK CMBF UK Ba a UPC
Ba.
- Settlements detached from Hungary by the Treaty of
Trianon 1920 (web).
- Milan Greguš, Stupavskí
kňazi a kapláni (1/2003)
- Peter Sandtner, Pezinskí kňazi
História
miestnej cirkvi v chronológii dôležitých rokov
Počiatky kresťanstva
2.-4. stor. V
pohraničných mestách Rímskej ríše na pravom brehu Dunaja (Carnuntum, Gerulata)
sa medzi civilným obyvateľstvom i vojakmi miestnych posádok už nachádzali
kresťania. Tiež boli aj vo vysunutých vojenských.posádkach na ľavom brehu Dunaja
(Devín, Bratislava).
po r.750 Pôsobenie franských
misionárov na území kniežatstiev moravského a nitrianskeho.
okolo 800 Franskí benediktíni
založili na vrchu Zobor prvý kláštor na Slovensku, zasvätený sv.Hypolitovi.
828 (830) Prvý kresťanský
kostol sv.Emeráma v nitrianskom kniežatstve - najstarší na území Slovenska a prvý v
strednej a východnej Európe; dal ho postaviť nitrianske knieža Pribina a posvätil ho
salzburský arcibiskup Adalrám.
863 Príchod solúnskych bratov
Konštantína Filozofa a Metoda na Veľkú Moravu; na žiadosť veľkomoravského
kniežaťa Rastislava ich vyslal byzantský cisár Michal III.
867 Solúnski bratia odchádzajú
do Ríma, kde ich prijal pápež Hadrián II. a schválil staroslovienčinu ako
liturgickú reč; niektorí ich žiaci boli vysvätení za kňazov a diakonov.
868 Koncom roka sa Konštantínovo
zdravie veľmi zhoršilo; vstúpil do gréckeho baziliánskeho kláštora v Ríme a prijal
meno Cyril; zomrel 14. februára 869.
869 Metod bol
vysvätený za titulárneho biskupa sirmijského a vymenovaný za pápežského legáta
pre blaténske (Koceľovo) a veľkomoravské kniežatstvá.
870-873 Biskup Metod bol zajatý a
uväznený vo švábsku; na zásah pápeža Jána VIII. bol prepustený po takmer troch
rokoch.
Veľkomoravská cirkevná provincia
880 Metod bol
pápežom Jánom VIII. vymenovaný za veľkomoravského arcibiskupa. Jeho
oponent v problémoch s kniežaťom Svätoplukom - kňaz Viching bol vymenovaný
za sufragánneho nitrianskeho biskupa. Metropolitné sídlo
arcibiskupa Metoda sa nepodarilo historikom identifikovať.
885 Zomrel
arcibiskup Metod; za svojho nástupcu označil Gorazda - nie je isté, či sa funkcie
ujal.
886 Knieža Svätopluk vyhnal
Metodových žiakov z Veľkej Moravy. Prijal ich bulharský chán Boris I. Michal.
Neskôr vyhnal aj nitrianskeho biskupa Vichinga - krajina zostala bez biskupov.
899 Na žiadosť
Mojmíra II. (Svätoplukovho syna) vyslal pápež Ján IX. na Veľkú Moravu arcibiskupa
Jána a biskupov Benedikta a Daniela, aby tu obnovili cirkevnú provinciu a vysvätili
biskupov. Mená nových biskupov nie sú známe. Niektorí historici sa domnievajú, že vtedy sa stal Gorazd arcibiskupom.
906-907 Pod tlakom
výbojov maďarských kmeňov zaniká Veľkomoravská ríša a s ňou zrejme aj cirkevné
zriadenie na jej území.
Kresťanstvo v Uhorsku - arcibiskupstvo v
Ostrihome
974 Maďarské knieža Gejza
(+997) a jeho syn Vajka (pokrstený ako Štefan) prijali v Ostrihome krst. Okrem
franských misionárov prišli medzi Maďarov pôsobiť aj mnísi východného obradu z
Bulharska.
995 Do Ostrihomu prišla misia
českých benediktínov, vedená pražským biskupom Vojtechom (+997), ktorý udelil
Gejzovi a Štefanovi birmovanie.
996 Maďarské knieža Štefan
založil benediktínsky kláštor v Panonhalme.
1000 Štefan bol
korunovaný za maďarského kráľa a pápežom menovaný za apoštolského kráľa, s
právami pápežského legáta pre svoju krajinu.
medzi 995-1002 Zriadenie
arcibiskupstva v Ostrihome:
- v dokumentoch sa spomína Dominik, ako arcibiskup sídliaci v Ostrihome v r.1000-1002;
- benediktínsky mních Asrik (Astrik), opát v Panonhalme, priniesol Štefanovi od
pápeža Silvestra II. korunu a bulu s výsadami; uvádza sa ako tretí ostihomský
arcibiskup (od r.1007) - z tohto vyplývalo právo ostrihomských arcibiskupov korunovať
maďarského kráľa;
- existuje aj názor historikov, že ostrihomské arcibiskupstvo zriadil Štefan ešte
pred svojou korunováciou; za pomoci biskupa Vojtecha ho mal zriadiť ako pokračovanie
Metodovho veľkomoravského arcibiskupstva, pretože v tomto čase ešte nemal právomoci
pápežského legáta, ktoré by ho orávňovali zriadiť nové biskupstvá.
1030 Založenie arcibiskupstva v
Kaloči, jeho sufragánnym biskupstvom bol Čanád; sufragánnymi biskupstvami Ostrihomu
boli Veszprém a Päťkostolie (Pécs).
1047 Pohanskými kočovnými
Maďarmi bol zavraždený prvý čanádsky biskup sv.Gerhard a spolu s ním aj
sv.Bystrík, ktorý je v neskoršej dobe nesprávne označovaný ako nitriansky biskup.
1083 Kráľ sv. Ladislav I. obnovil
biskupstvo v Nitre a založil biskupstvá vo Veľkom Varadíne, v Albe Iulii
(Sedmohradsko), v Jágri a v Rábe (Györ).
1290-1300 Kráľ Ondrej III.
vymenoval prepošta Jakuba za spišského biskupa. Nová diecéza však nevznikla; po
Jakubovej smrti Spiš zostal i naďalej súčasťou ostrihomskej arcidiecézy.
1348 Kráľ Ľudovít podal
pápežovi Klementovi VI. žiadosť o zriadenie spišského biskupstva, pre vojnu s
Turkami sa plán neuskutočnil. V neskoršom období spišskí prepošti mali tituly
biskupstiev, obsadených Turkami.
od 1395 Ostrihomskí arcibiskupi
používajú titul prímasa.
1526 Po bitke pri Moháči sa
ostrihomská, jágerská a rábska diecézy čiastočne dostali pod tureckú nadvládu,
ostatné úplne
1535-36 Bratislava
sa stala hl. mestom Uhorska a korunovačným mestom (do r.1830)
1543 Presídlenie
ostrihomskej kapituly a arcibiskupa do Trnavy (do r.1820).
1566 Založenie kňazského
seminára Panny Márie v Trnave - Marianum.
1623 Založenie vo Viedni
kňazského seminára pre študentov z Uhorska - Pázmáneum.
1629 Na Trnavskej synode
arcibiskup Peter Pázmány navrhol zriadiť spišskú diecézu pridaním Liptova a Oravy,
návrh predložil aj pápežovi Urbanovi VIII. 2.11.1636 na ad limina, ale rozdelenie sa
neuskutočnilo pre právne nejasnosti medzi Rímom a kráľmi o menovaní biskupov.
1632 Postavený nový prepoštský
palác v Bratislave pri dóme sv.Martina a jezuitskom kolégiu.
1637 Posviacka jezuitského
univerzitného kostola v Trnave (súčasná katedrála sv.Jána Krstiteľa); jezuiti
prišli do Trnavy r.1561; Trnavská univerzita bola založená r.1635, r.1777 bola
premiestnená do Budína.
1771 Zriadenie gréckokatolíckeho
biskupstva v Mukačeve, podriadeného ostrihomskému arcibiskupovi.
1775 Kráľovná Mária Terézia k
nitrianskemu biskupstvu, ktoré sa rozkladalo v Trenčianskej župe a bezprostredne v
okolí mesta Nitra, pripojila aj vestenický dištrikt a územie obcí na ľavom brehu
rieky Nitry medzi Trenčianskou župou a mestom Nitrou
1776 Kráľovná Mária Terézia
zriadila 15.1.1776 biskupstvá v Banskej Bystrici, v Rožňave a na Spiši; nové
biskupstvá schválil 13.3.1776 pápež Pius VI. (Predtým sa o to neúspešne pokúšali
v 17.stor. kráľ Ľudovít I. a arcibiskup Peter Pázmány a v 18.stor. kráľ Karol
III.)
1784 Zriadenie generálneho
seminára na bratislavskom hrade a zrušenie diecéznych seminárov Jozefom II.
1804 Kráľom Františkom Jozefom
I. bolo 9.4.1804 biskupstvo v Jágri povýšené na arcibiskupstvo a boli z neho
odčlenené sufragánne biskupstvá v Košiciach a v Satu-mari.
1818 Založenie prešovského
gréckokatolíckeho biskupstva odčlenením od mukačevského.
1820 Kardinál
Alexander Rudnay navrátil sídlo arcibiskupa s kapitulou do Ostrihomu.
1856 31.8. posviacka ostrihomskej
baziliky.
1886 Ostrihomská
arcidiecéza bola rozdelená na tri vikariáty: budapeštiansky, ostrihomský a trnavský.
Slovenská cirkevná provincia
1918 Vznik ČSR, ostrihomská
arcidiecéza sa ocitla na území dvoch štátov.
1919 Arcibiskup
kard.Černoch udelil trnavskému vikárovi Ladislavovi Báthymu fakulty všetkých
generálnych vikárov, aby mohol spravovať celé územie arcidiecézy, nachádzajúce sa
v ČSR.
Vikárom s fakultami generálneho vikára pre celé územie arcidiecézy, nachádzajúce
sa v ČSR sa stal František Richard Osvald, ktorý vystriedal vikára maďarskej
národnosti Báthyho
1922 29.5. bola
zriadená Apoštolská administratúra trnavská na území ostrihomskej arcidiecézy,
nachádzajúcom sa v ČSR;
za apoštolského administrátora bol 22.5. ustanovený Dr.Pavol Jantausch.
1925 Trnavský apoštolský
administrátor Dr.Pavol Jantausch bol 14.6. vysvätený za biskupa.
1926 Zomrel v Trnave generálny
vikár František Richard Osvald.
1936 4.11. začala činnosť CMBF
v Bratislave.
1938 Za pomocného biskupa bol
17.3. menovaný a 15.5. vysvätený Dr.Michal Buzalka.
1947 29.6. zomrel biskup Dr.Pavol
Jantausch.
Apoštolským administrátorom bol 8.7. vymenovaný gen.vikár Dr.Ambróz Lazík.
1949 14.8. trnavský apoštolský
administrátor Dr.Ambróz Lazík bol vysvätený za biskupa.
1951 Pomocný biskup Michal
Buzalka bol odsúdený na doživotné väzenie; zomrel 7.12.1961 v Tábore.
1969 20.4. zomrel biskup
Dr.Ambróz Lazík.
Už 19.2. bol apoštolským administrátorom ad nutum vymenovaný gen.vikár, novomestský
prepošt Dr.Július Gábriš;
23.4. bol vymenovaný za ordinára s právomocami rezidentného biskupa.
1973 19.2. bol trnavský
apoštolský administrátor Dr.Július Gábriš vymenovaný za biskupa; vysvätený bol
3.3.
1977 30.12. bola
zriadená Slovenská cirkevná provincia so sídlom v Trnave a trnavská apoštolská
administratúra bola povýšená na arcidiecézu (slávnostne vyhlásené
kard.Tomáškom 6.7.1978 v trnavskom univerzitnom kostole sv.Jána Krstiteľa, ktorý sa
tak stal katedrálou a metropolitným chrámom Slov.cirkevnej provincie).
1987 13.11. zomrel biskup
Dr.Július Gábriš. Posmrtne bol vymenovaný za arcibiskupa (in memoriam).
14.11. bol konzultormi zvolený za administrátora arcidiecézy sereďský dekan Ján
Sokol.
1988 administrátor arcidiecézy
Ján Sokol bol 19.5. vymenovaný a 12.6. vysvätený za biskupa.
1989 Administrátor arcidiecézy
biskup Ján Sokol bol 26.7. vymenovaný za prvého trnavského arcibiskupa;
slávnostne intronizovaný bol 10.9.
1990 16.4. boli vysvätení za
pomocných biskupov generálny vikár Dominik Tóth a Vladimír Filo.
1992 24.9. sa stal pomocným
biskupom a 17.12. generálnym vikárom pre oblasť Bratislavy Dominik Hrušovský, dovtedy
biskup v Ríme pre zahraničných Slovákov.
1995 31.5. bol
názov arcidiecézy zmenený na Bratislavsko-Trnavskú arcidiecézu a dómu sv.Martina v
Bratislave bol udelený titul konkatedrály. Zároveň bola zriadená druhá
cirkevná privincia v Košiciach; košickej metropole boli podriadené sufragánne
biskupstvá spišské a rožňavské, bratislavsko-trnavskej zostali sufragánne
biskupstvá nitrianske a banskobystrické.
1996 15.4. bol pomocný biskup a
gen.vikár Dominik Hrušovský menovaný za arcibiskupa a ustanovený za apoštolského
nuncia v Bielorusku.
2002 23.11. bol pomocný biskup
Vladimír Filo menovaný za biskupa koadjútora v rožňavskej diecéze.
2003 bol zriadením Ordinariát ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR,
čím sa Bratislava stala sídlom vojenského biskupa, za ktorého bol menovaný nitriansky pomocný biskup František Rábek. Farský kostol Najsvätejšej Trojice (bývalý trinitársky, zasvätený sv.Jánovi z Mathy) sa stal
dočasne jeho katedrálnym chrámom. Pri posviacke 13.6.2009 sa stal katedrálou
filiálny kostol sv. Šebastiána v Krasňanoch.
2004 2.5. boli vysvätení za
pomocných biskupov Ján Orosch, od 13.5. generálny vikár a Stanislav Zvolenský. Pomocní
biskupi Dominik Tóth a Štefan Vrablec odišli do dôchodku.
2008 30.1. bola
gréckokatolícka Prešovská eparchia povýšená na arcibiskupstvo a v Bratislave
bola zriadená eparchia, ktorá spolu s Košickou eparchiou sú sufragánne
Prešovskej metropolitnej cirkvi sui iuris. Bratislaským eparchom sa stal Peter
Rusnák.
2008 14.2.
bola reorganizáciou rímskokatolíckych diecéz na Slovensku zriadená Bratislavská
arcidiecéza. Dóm sv.Martina v Bratislave sa stal katedrálou a
prvým bratislavským arcibiskupom-metropolitom bol menovaný trnavský pomocný
biskup Stanislav Zvolenský. Do úradu bol slávnostne uvedený kardinálom Jozefom
Tomkom v dóme sv.Martina 8.marca.
Dovtedajší bratislavsko-trnavský arcibiskup Ján Sokol sa stal sufragánnym
arcibiskupom trnavským, s osobným právom doživotne nosiť pálium.
2009 18.4. bol za
trnavského arcibiskupa menovaný Róbert Bezák, CSsR; biskupskú vysviacku prijal
6.6.
2012 17.3. bol vysvätený
za pomocného biskupa pre Bratislavu Jozef Haľko.
2012 2.7. bol trnavský
arcibiskup Róbert Bezák odvolaný z úradu; administrátorom arcidiecézy sa stal
pomocný biskup Ján Orosch.
2013 11.7. bol biskup
Ján Orosch menovaný za trnavského arcibiskupa; úrad prevzal 30.8.
Chronologický
zoznam arcibiskupov a biskupov ostrihomských, trnavských a bratislavských
OSTRIHOM:
Dominik
arcibiskup 1000
Radla-Sebastián
arcibiskup 1002
Anastáz-Asrik
arcibiskup 1007
Benedikt
arcibiskup 1046
Dezider (Dersfi)
arcibiskup 1067
Nehemiáš
arcibiskup 1075
Štefan
arcibiskup 1093
Acha
arcibiskup 1094
Serafín
arcibiskup 1095
Vavrinec
arcibiskup 1105
Marcel
arcibiskup 1119
Felicián
arcibiskup 1127
Makar
arcibiskup 1142
Kökéňeš
arcibiskup 1146
Martyrius
arcibiskup 1151
Lukáš Bánfi
arcibiskup 1158
Mikuláš
arcibiskup 1181
Jób
arcibiskup 1185
Ján Merániai
arcibiskup 1205
Tomáš
arcibiskup 1224
Róbert
arcibiskup 3.3.1226
Matej, Rátót nb.
arcibiskup 6.3.1240
Štefan Bánča
arcibiskup 7.7.1243; kardinál 25.3.1252
Benedikt
arcibiskup 25.2.1254
Filip Sentgróti
arcibiskup 7.3.1262
Lodomer
arcibiskup 3.6.1279
Gregor Bičkei
arcibiskup 17.2.1298
Michal Bői
arcibiskup 1303
Tomáš
arcibiskup 31.1.1306
Boleslav Piast
arcibiskup 2.10.1321
Čanád Telegdi
arcibiskup 7.9.1330
Mikuláš Vášári
arcibiskup 1350
Mikuláš Kesei
arcibiskup 9.11.1358
Tomáš Telegdi
arcibiskup 10.2.1367
Ján De Surdis
arcibiskup 23.1.1376
Demeter
arcibiskup 16.2.1378; kardinál 18.9.1378
Ján Kanižai
arcibiskup 9.10.1387
Juraj Hohenlohe
arcibiskup 22.12.1418
Ján Borsnitz
arcibiskup 27.3.1420
Juraj Pálóci
arcibiskup nov.1423
Dionýz Séči
arcibiskup, kardinál 15.2.1440
Ján Vitéz zo Sredny
arcibiskup 1.5.1465
Ján Beckensloer
arcibiskup 15.3.1474
Ján Aragoniai
arcibiskup 1480
Hypolit Eštei
arcibiskup 1489; kardinál 20.9.1493
Tomáš Bakóc
arcibiskup 20.12.1497; kardinál 20.9.1500
Juraj Satmári
arcibiskup 9.6.1523
Ladislav Salkai
arcibiskup 1525 - ?1526 (zomrel v bitke pri
Moháči?)
Pavol Várdai
arcibiskup 4.2.1529 (1527) -1549
č ? BRATISLAVA:
1535/36 korunovačné mesto - dočasný pobyt?
č TRNAVA:
1543 presídlenie arcib.sídla a ostrihomskej kapituly
Juraj Martinuzzi
arcibiskup, kardinál 12.10.1551
Mikuláš Oláh
arcibiskup 30.8.1554 (1553) -1568
Anton Vrančič
arcibiskup 5.10.1569 (1568-1573); kardinál 5.6.1573
Mikuláš Telegdi
biskup, arcibiskupský vikár 1573-1586
Ján Kutaši
biskup, arcibiskupský vikár 1587-1592 ň
Šerédi Ján
biskup, arcibiskupský vikár 1592-1596
Štefan Fehérkövi
arcibiskup 1596
Ján Kutaši
(biskup 1587); arcibiskup 29.1.1597 -1601
Štefan Suchai
biskup, arcibiskupský vikár 1602-1605
František Forgáč
arcibiskup 4.7.1607 -1615; kardinál dec.1607
Peter Pázmáň
arcibiskup 28.11.1616 - 1637; kardinál 9.11.1629 (1626)
Imrich Lóši
arcibiskup 6.11.1637 -1641
Juraj Lippay
arcibiskup 4.12.1645 (1642) -1666
Juraj Selepčéni-Pohronec
arcibiskup 22.8.1667 (1666) -1685
Juraj Séčéni
arcibiskup 2.9.1686 (1685) -1695
Leopold Kolonič
arcibiskup 4.7.1695 -1707 (kardinál?)
Augustín Kerestéy (Christián August von Sachsen)
arcibiskup, kardinál 20.1.1707 -1721
Imrich Esterházy
arcibiskup 1.9.1725 -1745
Mikuláš Čáky
arcibiskup 30.7.1751 -1757
Barkóci František
arcibiskup 13.5.1761 (1764) -1776
Jozef Baťány
arcibiskup 1.1.1776 -1799; kardinál 1.7.1778
Karol Lotharingiai-Habsburg (Karol Ambróz von Este)
arcibiskup 25.2.1808 - 1809
Alexander Rudnay
arcibiskup 2.6.1819 -1831; kardinál 1828
č OSTRIHOM:
1820 presídlenie arcib.sídla a ostrihomskej kapituly
Jozef Kopáči
arcibiskup 20.12.1838
Ján Scitovský
arcibiskup 21.7.1849 -1866; kardinál 7.3.1853
Ján Šimor
TRNAVA - vikariát:
arcibiskup 20.1.1867; kardinál 22.12.1873
Jozef Boltizár
Klaudius Vaszary, OSB
biskup, arcibiskupský vikár 1886 -1893
arcibiskup 27.10.1891; kardinál 16.3.1893
František Siláni
Ján Černoch
arcibiskupský vikár 1893 -1901
arcibiskup 20.11.1912 -1927; kardinál 1914
Pavol Jedlička
arcibiskupský vikár 1902 -1916
Ladislav Báti
arcibiskupský vikár 1916-1919
č vznik ČSR:
28.10.1918 bola ostrihomská arcidiecéza
predelená štátnou hranicou
František Richard Osvald
vikár 1919 -1922, s fakultami generálneho
TRNAVA - apoštolská administratúra:
vikára pre územie ostrihom.arcidiecézy,
nachádzajúce sa v ČSR
Pavol Jantausch, ThDr.
apoštolský administrátor 22.5.1922 -29.6.1947; biskup 14.6.1925
Michal
Buzalka, ThDr.
pomocný biskup 15.5.1938 - 1950, + 1961; vojenský vikár
Ambróz Lazík, ThDr.
apoštolský administrátor 8.7.1947 -20.4.1969; biskup 14.8.1949
Július Gábriš, RNDr.
apoštolský administrátor 19.2.1969 -13.11.1987;
ordinár s právomocami diecézneho biskupa 23.4.1969; biskup 19.2.1973
č arcidiecéza:
30.12.1977 Trnava povýšená na arcidiecézu
arcibiskup in memoriam 14.11.1987
Ján Sokol
administrátor arcidiecézy 14.11.1987; biskup 12.6.1988; arcibiskup 10.9.1989
Dominik
Tóth
pomocný biskup, generálny vikár 16.4.1990-15.5.2004
Vladimír
Filo, PhLic.
pomocný biskup sídliaci v Bratislave
16.4.1990 -2002, súdny vikár
Dominik
Hrušovský
pomocný biskup, generálny vikár pre oblasť Bratislavy
17.12.1992 - 15.4.1996
č Bratislavsko-Trnavská
arcidiecéza:
31.3.1995 zmena názvu arcidiecézy, Ba, dóm sv. Martina - konkatedrála
Štefan
Vrablec
pomocný biskup 26.7.1998-2004
Ján
Orosch
pomocný biskup 2.5.2004; generálny vikár 13.5.2004
Stanislav
Zvolenský, ICDr.
pomocný biskup 2.5.2004
BRATISLAVA - arcidiecéza:
TRNAVA - sufragánna arcidiecéza:
14.2.2008 kardinál Tomko oznámil zriadenie Bratislavskej
arcidiecézy, ktorej sú podriadené sufragánne diecézy Západnej cirkevnej
provincie Slovenska.
Stanislav
Zvolenský, ICDr.
arcibiskup Ján Sokol zostal sufragánnym arcibiskupom v Trnave,
arcibiskup-metropolita 8.3.2008
s doživotným osobným právom nosiť pálium
Jozef
Haľko, ThDr.
Róbert Bezák, CSsR
pomocný biskup, generálny vikár 17.3.2012
arcibiskup 6.6.2009; odvolaný z úradu 2.7.2012
Ján
Orosch
administrátor arcidiecézy 2.7.2012; arcibiskup 11.7.2013